#MôjDeň: Zuzana, mama Viktora, Leona a Priestoru

bubliLove Zuzana je mama dvoch chlapcov, Viktora (5) a Leonarda (3),  marketérka, zakladateľka kreatívneho ateliéru Priestor. Pamätám si, ako prišla do Bubliboomu asi prvýkrát, kupovať pančušky. Až neskôr mi povedala, že to bol úplne prvý nákup pre budúceho Viktora, ktorý bol vtedy ešte jej malým tajomstvom. A odvtedy k nám chodila pravidelne, neskôr aj s oboma deťmi, až sa postupne pretli aj naše pracovné cesty a napokon sme stali aj kamoškami. A preto má miesto aj tu, na našom blogu o ženách, mamách, inšpiratívnych a inšpirujúcich. 

Si ranné vtáča alebo nočná sova? 

Odkedy máme deti, tak nie som ani jedno. Mám pocit, že som len večne unavený človek :D Ale teraz, keď už sú chlapci väčší, začínam vidieť svetlo na konci tunela. A mám rada skoré letné rána, ale len keď som vyspatá.

Bez čoho si nevieš predstaviť začať deň? 

Ranné espresso od môjho muža! A potom spoločné raňajky. Minulý rok sme si splnili jeden z materiálnych snov a kúpili sme si okrúhly dubový jedálenský stôl a každé jedno ráno začíname aj s deťmi spoločnými raňajkami. Tam si aj povymieňame základné informácie o plánovanom chode dňa – kto deti vedie do škôlky, kto po ne príde, kto vybaví aký nákup či administratívnu povinnosť, čo by sme chceli robiť po škôlke, kto má dnes jogu a kto box… 

A čo ti deň uľahčí? 

Práve tá štruktúra, nie som spontánny človek, potrebujem mať plán. A zdieľaný pracovný aj súkromný kalendár s mojím mužom, zo smart riešení je to určite to. A vlastne, celý môj muž mi uľahčuje deň. Je opora, motivátor, hoci niekedy aj demotivátor (ale aspoň ma nakopne dať sa dokopy, resp. do lepšej verzie ako som bola včera), skvelý otec a pečie fantastický kváskový chlieb a pizzu, to celkom uľahčuje premýšľanie o tom, čo si dáme na večeru. 

Ako deň končíš? 

360 z 365 dní roka deti uspávam a pomáha mi to zlepšiť si svoju materskú reputáciu – najmä keď som bola viac preč alebo mi došla trpezlivosť. Prečítame si rozprávku – Viktorovi 20 minút z knižky, ktorú si vyberie, Leonkovi 10 minút, lebo už mám zväčša dosť, aj keď chodievajú spať medzi šiestou – siedmou. Leonka nadojčím a počkám, kým zaspia. Ovoniam im hlavičky, to mám najradšej, a vyliezam z detskej za skincare rutinou. Mám rosaceu a celkovo náročnejšiu pleť, tak večer mám svoj me time v kúpeľni. Ak si mám vybrať dokonalý program po tom, tak je to posteľ, zmrzka a Netflix. Tak raz za dva mesiace sa nám podarí umiestniť deti k svokre, vtedy ideme na večeru, koncert alebo do divadla a živíme náš partnerský vzťah. Vychovávať deti bez pomoci starých rodičov je ťažké. Okolie nás strašilo, že sa to nedá bez auta. Akurát nikto nespomenul, že práve tí starí rodičia sa hodia asi viac. 

Našla si svoj WORK-LIFE balance? 

Nie, ani ho už nehľadám (smiech). Niektoré dni sú work-work, niektoré life-life. Alebooo, vlastne som ho asi skôr už našla, že? Živím sa tým, čo najviac zbožňujem – komunikáciou značky, marketingom. Ako vyštudovaná žurnalistka som 10 rokov pôsobila v médiách, najskôr v spravodajstve, neskôr ako zástupkyňa šéfredaktorky časopisu. Ale potom som pochopila, že to úplne neladí s rodinným životom, teda takým, aký si ho predstavujem. V tom čase som spoznala Tomáša, o ktorom som vlastne od prvej vety vedela, že je to Ten Tomáš. Tak som dala výpoveď a presťahovala som sa za ním sem (pozn. do Žiliny). Býval v krásnom prvorepublikovom byte v centre, s vysokými stropmi, parketami pukajúcimi pod nohami, ten ma presvedčil tiež, ak mám byť úprimná. 

Ako si najlepšie oddýchneš?

Od detí v práci a od práce s deťmi. Snažíme sa o štvordňový pracovný týždeň a tým, že podnikáme spoločne – muž je fotograf a copywriter, si vieme manažovať čas jednoduchšie, trávime viac kvalitného času spolu ako rodina a zároveň som vďaka tomu nikdy nemusela vypadnúť z tvorivého procesu. Ani keď boli chlapci novorodenci. 

Ideálny víkend?

Ideálny víkend má tri dni. V škôlke sme sa dohodli, že chlapci v piatky nebudú chodiť a zvyčajne sa zbalíme a ideme do Piešťan, ktoré cez víkend ponúkajú oveľa viac možností na život pre mestských ľudí, ako sme my. V piatok iba skontrolujem kampane, naplánujem si prácu na ďalší týždeň a ak je niečo veľmi súrne, vybavím pri deťoch. 

Čo ťa dokáže najviac nahnevať? 

Ha, to sa mení. Naposledy to, že som zistila, že Považská galéria je zatvorená aj v nedeľu a Rosenfeldov palác v sobotu aj v nedeľu, pre istotu. Niekedy stačí špinavé tričko hociktorého z mužských členov mojej rodiny, ktoré nájdem pohodené na posteli minútu po tom, čo som zapla práčku. A niekedy, keď sa ktokoľvek vyhovára alebo sa ľutuje, že nemá čas. Deň každého z nás trvá 24 hodín a máme rovnakých 7 dní v týždni na to, aby sme si upratali hodnotové rebríčky. Celé toto znelo dosť nahnevane, že? (smiech)

Haha, no. A čo ťa najviac poteší? 

Keď na naše deti nahlas smejú. Úplné klišé a úplne pravdivá odpoveď. Inšpirujem sa slovami našej bývalej prezidentky – deti sú mojím najslabším aj najsilnejším miestom. Odkedy ich mám, som silnejšia a krehkejšia zároveň. 

Máš nesplnený sen? 

Áno. Veľmi by som chcela byť prínosná v komunálnej politike. Žila som dlhé roky v Bratislave, ešte pred príchodom detí sme s mužom precestovali rôzne malé aj veľké európske mestá a presťahovanie sa sem (pozn. do Žiliny) bolo pre mňa fakt veľmi veľmi náročné na spracovanie. A, vlastne, spracovávam doteraz, ako to tak po sebe čítam. Viem, že by sa v tomto meste dalo žiť dôstojnejšie a kvalitnejšie a chcem k tomu prispieť väčším dielom, nielen vysádzaním kvietkov vo vnútrobloku. Povedala som si, že keď budem mať 35 rokov. Toľko budem mať už tento rok, tak by som s tým mala pohnúť.