Lula, Saša a Veronika: Tri štýlové mamy, s ktorými sa chcete kamošiť

bubliLove Štýlové mamas, akčné kamky a fakt inšpiratívne ženy. Chceli sme to stihnúť dať von ešte v apríli, aj sme sa dohodli, že to zosumarizujeme na koncerte Billyho Barmana, ale veď viete ako, ten život tak letí a už je pekne a taaak. Dnes to teda nebude MôjDeň, ale NášDeň. Priestor na našom blogu dostali Veronika Cvinčeková, Saša Čurajová a Lula Heidlerová, tri kamarátky a naše kamarátky, s ktorými by ste sa chceli kamošiť aj vy. A ak ich ešte nepoznáte, tak po tomto rozhovore určite budete chcieť. 

Zima/leto?

Lula: Zima, zima, zima... jednoznačne, milujem zasneženú krajinu, mrazivý vzduch a lyžovanie. Leto je tiež fajn, vtedy musíme byť ešte viac aktívnejší...haha

Saša: Mám úplne jasno! Aj zima, aj leto, aj jar, aj jeseň. Milujem príjemné zmeny! 

Veronika: Zima. Je ľahké mať rád leto, ale ak si zamiluješ zimu, je to výhra. 

Pizza/zmrzlina?

Lula: Bezlepková pizza! 

Saša: Pizza. 

Veronika: Pizza. Na tú mám druhý žalúdok.

Hory/oceán? 

Lula: Oceán s horami!

Saša: Hory, ale musela som porozmýšlať. 

Veronika: Hory. Nie som úplne vodný živočích. Koluje legenda, že raz som sa na letnej dovolenke ani raz nekúpala v mori.

Billy Barman/Para? 

Lula: To sa nedá vybrať jedno, obe sú moje srdcovky. A songy, ktoré poslednú dobu vydávajú sú veľmi silné.

Saša: Fuuu, asi Para. Hoci sme sa pred pár dňami všetky stretli na koncerte Billyho Barmana, že? 

Veronika: Čože? Oboje. 

Espresso/cappuccino? 

Lula: Flat white s mandľovým mliekom z Mundo. 

Saša: Cappuccino. 

Veronika: Ja som medzi - lungo s mliekom.

Kniha/kino? 

Lula: Marvellovky v kine a knihy od Absyntu, akurát na mňa čaká na nočnom stolíku 100 pod nulou.

Saša: Kino!

Veronika: Knihy milujem, kino neznášam.

Pivo/víno? 

Lula: Pivo v zime na svahu a v lete vínko pri ohni.

Saša: Víno. 

Veronika: Dobré víno.

Kde ste sa spoznali? 

Lula: Poznáme sa dlho, od strednej školy sme o sebe vedeli, chodili sme všetky na Gympel Hlinská +- 1 ročník, vtedy sme boli každá v iných partiách... Kde tu sme na seba narazili v meste. Neskôr nás so Saškou intenzívnejšie spojil thajský box (tomu je už vyše 10r.) a s Nikou intenzita nabrala s príchodom našich potomkov, nakoľko nám super matchli naše hobby, športy, plány ale aj názory na čokoľvek. Vytvorili sme si super bublinu. Na počiatku bola WA skupinka (spolu s Katkou Čerešne) s názvom Jasle poradňa (to hovorí za všetko) – decká idú teraz do školy, názov nezmeníme... dúfam, že keď budeme seniorky, tak sa budeme na tej skupinke dobre zabávať.

Ako dlho sa poznáte?

Saša: Ak by sme to datovali presne, tak od tej spomínanej strednej školy sa nejako evidujeme. Vždy som tieto baby chcela spoznať bližšie, lebo vyzerali byť strašne cool. S Lulou nás napokon spojil thajský box, s Veronikou naše tehotenstvo a odvtedy sme nerozlučné a naše deti tiež. 

A ako často ste spolu? 

Veronika: Záleží od obdobia. V zime niekoľkokrát do týždňa, v lete sa niekedy celý mesiac nestretneme. Od jesene do jari majú naše deti spoločné krúžky, počas ktorých my chodíme behať, skialpovať alebo jednoducho na kávu. V lete to je časovo náročnejšie, ale snažíme sa aspoň párkrát vybehnúť do parku na divadlo, na koncert, na túru a v úplne ideálnom prípade dať spoločný kemping. Najlepšie na tom je, že aj keď sa nevidíme týždne, hneď sa na seba “napojíme”, akoby sme boli spolu naposledy včera. 

Viete sa pohádať? Na čom sa určite nezhodnete? 

Lula: Asi tak naozaj sme sa nikdy nepohádali, tam nie je dôvod... cieľ je väčšinou jasný, ísť spolu čosi zažiť a byť si oporou… Napr. naučili sme sa, že keď veci nejdú plánu, je to vlastne dobre a začali sme to doslova mať radi… proste stáva sa nám, že ideme na Jahňaci štít a ocitneme sa v Belianskych Tatrách, lebo sme boli v našich rozhovoroch a jedna o druhej si myslela, že sleduje značky :-D

Saša: Nehádame sa, vieme prijať odlišný názor a oceniť pohľad z druhej strany. Ani som neprišla na to, na čom sa určite nezhodneme… 

Veronika: Nepamätám si takúto situáciu. Nad druhou otázkou som rozmýšľala intenzívne pár dní, ale neprišla som na nič zásadné. Sú to skôr len nejaké drobnosti, ako napríklad pomer cukornatosti vo víne :D 

Čo vás ráno najlepšie naštartuje?

Lula: Káva, káva, káva a môj syn. 

Saša: Keď vstanem skoro a všade je ešte ticho. Dať si pol hodinku jogu, vodu, kávu, zobudiť dieťa :) 

Veronika: Myšlienka na dobrý program dňa. Keď sa na niečo teším, vibruje to vo mne od rána. V bežný (pracovný) deň to je, samozrejme, káva, dobré raňajky, prípadne nejaký šport. S babami si občas ideme dať niekde spoločné raňajky a to mám rada. A úplne najradšej pred dobrým programom dňa, napr. pred túrou alebo výletom :D 

Ideálny víkend je… 

Lula: V horách! Najviac ideálny s rodinou niekde camperom.

Saša: Výlet aj leháro s rodinou a priateľmi. 

Veronika:  Bohatý na zážitky. Ja som asi zberateľ zážitkov, rôznej veľkosti a intenzity. Milujem víkend strávený v prírode, ktorý končí opekačkou s rodinou a priateľmi. Takisto ako doobedie v záhrade a večer na kultúre v meste. Ja som úplný obojživelník, potrebujem oboje. Na druhej strane, občas poteší aj upršaný lenivý víkend, kedy si sadnem k nejakej kreatívnej aktivite, upečiem koláč a zašijem všetky deravé ponožky. 

A čo vaši partneri a deti, kamošia sa spolu, sú parťáci?

Lula: Deti sú parťáci, so vším všudy... Vedia sa povadiť, niečo spolu vyparatiť a tiež sa podržať keď treba. Máme spoločne prejdené hory, vysokohorské chaty, odlyžované kopce... Ja dúfam, že nám to vydrží (malým, aj veľkým) strašne dlho a budeme vedieť spoločne vychutnávať život a svet

Saša: Decká sú parťáci už z bruška :) 

Veronika: Áno, ako Saša vraví, sú parťáci od malička. Každé je úplne iné a je zábavné sledovať, ako sa rokmi profilujú a obohacujú sa. Naši partneri sa stretávajú výnimočne, ale vždy si majú čo pri pivku povedať.

Aká bola vaša najobľúbenejšia hračka v detstve?

Lula: Sama som z toho prekvapená, ale normálne to bola klasická barbina, ktorá väčšinou skončila ostrihaná :-D

Saša: Pecka bol Barbie dom! Potom si pamätám, že som mala rada také tie kašičky a polievočky z byliniek, piesku a vody. A prašiak, viete, čo to je? Ale aj gumu, céčka… A skvelé bolo, keď sa za bytovkou urobilo ľadové klzisko. 

Veronika: “Akože foťák” a kreslenie – pastelkami na papier a kriedami na chodník. 

Čo ste si naposledy kúpili v Bubliboome?

Lula: Myslím, že to bol darček pre neterku, isto niečo praktické a pekné. Pre Matiho tam mám rada tie srandy na chytanie a pozorovanie chrobákov. 

Saša: Ako správna matka som išla kúpiť niečo dcérke a kúpila som jej… a viac ako sebe! Ja som si však zaobstarala trblietkavý balzam na pery. 

Veronika: Detské gumáky a ako správna žena v detskom obchode - lak na nechty pre seba :D