bubliLove Dlhšie som premýšľala nad titulkom. Ako označiť Mirku, ktorá je pre mnohých z vás/nás jeden zo zásadných pilierov Bubliboomu. Nie je to "len" predavačka, a píšem to so všetkým rešpektom, ktorý k tomuto povolaniu prechovávam. Je to už dlhé roky moja pravá ruka nielen v kamennej predajni, prihovára sa vám z našich sociálnych sietí (a že jej to so slovami ide, o tom sa môžete presvedčiť aj v tomto mikrorozhovore), komunikuje s vami aj ako customer care, balí objednávky, riešime spolu reklamácie... Je to jednoducho BubliŽena! Aj preto jej bezpochyby patrí miesto v tomto seriáli o ženách inšpiratívnych a hľadajúcich inšpiráciu. Ako vyzerá jej deň?
Mirka, mama Denisa a moja pravá BubliRuka
Aký je tvoj ideálny štart do dňa?
Rána u nás sú taká organizovaná šialenosť, takže o ideálnom štarte do dňa nemôžem ani zďaleka hovoriť. Určite sa zhodnem s mnohými, že skoré víkendové vstávania detí sú sen všetkých rodičov počas týždňa a týždňové vyspávačky a ťahanie z postele by sme si radšej nechali na víkend. Aj keď musím uznať, že časom sa to kúsok zlepšilo a pokiaľ nezaspíme, syn stíha prísť do školy načas :-D Preto počas bežného dňa, za ideálnej konštelácie hviezd a všetkého šťastia, moje hepy ráno začína 7:50 pusou a zatvorením dverí za Denisom a Miroslavom, rýchlym presunom na moje milované kávičkové miesto, kde sa už takmer 8 rokov stretávame s priateľmi na rýchly ranný pokec pri espresse a spokojne vyrážam s druhou kávou v ruke cez ulicu do Bubli. Inak mám rada naše lenivé nedeľné palacinkové rána a ak sa zasnívam a teleportujem, tak si ideálny začiatok dňa predstavím pri prvých ranných slnečných lúčoch, šume mora, s vyloženými nohami, s fajnovou Etiópiou v šálke a rozhovorom s mojimi chalanmi.
Čo ťa najviac nabíja energiou?
Možno to bude znieť ako klišé, ale spoločnosť tých najbližších. Milujem, keď sa zbalíme a ideme... Kamkoľvek. Či už je to dlhšia dovolenka, víkendový únik mimo realitu, lyžovačka alebo hoc i len spoločná káva a koláčik niekde v meste. Spoločné zážitky a ich prítomnosť je to najviac. A úplne špeciálna záležitosť je, keď sa ku mne pritúli 11 ročný chalanko, s ktorým si už môžem požičiavať topánky (haha) a rozpráva... To je dávka emócii, šťastia, spokojnosti, radosti – energeťák ako lusk. Z takých tých pokojných aktivít – fakt rada pečiem torty. Inak, ja som tvor, čo má rád adrenalín a jedna z vecí, ktoré mi vedia nabiť staré baterky je lietanie... Ale nie také obyčajné. Také viac zážitkové. Aj keď sa bojím výšiek a u maminy na balkón na 4-tom poschodí vkročím len s dávkou sebazapretia, z lietadla skočím kedykoľvek. A dvakrát ma nemusíte presviedčať ani na paraglaiding. To sú také moje čističe hlavy a nabíjače. A ešte cvičím...snažím sa... zase... tentokrát aj celkom úspešne a verím, že v tom zotrvám a bude to stále také fajn.
Ak si predstavíš dokonalý večer, ako vyzerá?
3T – ticho, teplo a tekutiny :-D Asi nemám úplne predstavu ideálneho večera. Viete ako... Nerozhodný blíženec. Mám rada pomalé večery sama so sebou a Netflixom, spoločné večery s chalanmi pri Milujem Slovensko či Cestou necestou, pohodové večery s priateľmi u nás na terase ale aj akčné večery so susedmi prechádzajúce plynulo až do rána. Pred pár dňami sme si odskočili kúsok nižšie na juh a večery sme si okrem búrlivého povzbudzovania na futbalovom zápase užili túlačkami po úzkych neapolských uličkách, s najlepšou pizzou v ruke a pistáciovým sfogliatelle ako sladký záver dňa. Dokonalý večer? Vyberte si :)
Čo je na práci v Bubliboome najťažšie?
To viem úplne presne! Keď bol Dede (Denis) menší, tak úplne najťažšia vec bola zachovať si zdravý rozum a neskúpiť celý Bubliboom. Lebo veď všetko predsa potrebuje. Nutne, ozajsky. Uplatnenie som našla všetkému. Nehanbite sa a priznajte sa, kto je v tom so mnou? A teraz vážne... Práca s ľuďmi. Tak ako ju mám rada, tak je aj v mnohých smeroch ťažká. Môžem s kľudným srdcom povedať, že my máme tých najlepších zákazníkov, akých si môžeme priať. Ale, z času na čas sa ako všade vyskytne aj nejaká tá situácia "chujáda", ktorá s nami zatočí. Najťažšie je, keď vidím, že moja snaha vyjde na vnivoč aj napriek všetkému úsiliu. Keď sa snažím vysvetliť a poradiť, ale druhá strana to vidí inak. Keď od nás odíde nespokojný zákazník, lebo sme nenaplnili jeho predstavu. A z duše nemám rada nahadzovanie chorvátskej faktúry so špangicami, gumicami a léptiriči.
Čo máš na práci v Bubli naopak, najradšej?
Milujem našu Bubli atmosféru. Mám rada ten pocit, že som súčasťou niečoho zmysluplného a pekného, so skvelými ľuďmi po boku. Katka s Romanom vytvorili naozaj čarovné miesto, kde je radosť každý deň chodiť. Milujem úsmev na tvárach, s ktorým odchádzajú naši zákazníci, mnohí z nich už kamaráti. Milujem sledovať ako im rastú deti a viesť s nimi všetky tie parádne rozhovory o rytieroch, princeznách, zážitkoch zo škôlky, dohadovať sa s nimi ako napíšu list Ježiškovi a my zatiaľ odložíme ich vysnívanú hračku. To sú všetko veci, ktoré ma napĺňajú radosťou a spokojnosťou.
More/hory/mesto?
Keďže som zistila, že neviem písať krátko, túto skrátim. V zime jednoznačne hory a lyže a hocikedy mimo toho more a mesto. Zimu pretrpím a najštastnejšia som keď svieti slnko, botasky uložím hlboko do skrine, okuliare 24/7, dám si mangovú zmrzku a ľadovú kávu a hneď je ten deň veselší.
